Vojenské spravodajstvo
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
Vo vzťahu k dlhodobo identifikovaným bezpečnostným hrozbám a ich zdrojom bola v hodnotiacom období v súvislosti s ukazovateľmi veľkosti hrozieb1) opäť zaznamenaná vyššia dynamika vývoja ako v predchádzajúcom období.
Vysoká dynamika zmien ukazovateľov veľkosti hrozieb bola v hodnotenom období zaznamenaná najmä pri hrozbách bojového potenciálu ozbrojených síl cudzích mocí2), kybernetických útokov a aktivít cudzích spravodajských služieb. V uvedených oblastiach bol v porovnaní s predchádzajúcim hodnotiacim obdobím zaznamenaný nárast (zvýšenie miery rizika).
Najväčšie spravodajské úsilie bolo v hodnotenom období v tomto kontexte zamerané na problematiku získavania a vyhodnocovania informácií o bojovej sile a bojovom potenciáli cudzích mocí, rozvoji celého spektra ich strategických vojenských spôsobilostí vrátane spôsobilostí v oblasti zbraní hromadného ničenia, technologicky vyspelých zbraňových systémov, informačno-psychologického pôsobenia, strategickej propagandy, identifikovaným aktivitám cudzích spravodajských služieb, a kybernetickým útokom a ich indikátorom.
Nárast vo vzťahu k problematike kybernetických útokov bol očakávaný a potvrdil predpoklady z minulého hodnotiaceho obdobia. Hlavnými faktormi, ktoré v tejto oblasti zohrávajú úlohu, sú rapídne a kvalitatívne technologické napredovanie, rozmach v oblasti umelej inteligencie a organizovaná činnosť hackerských skupín.
Nárast vo vzťahu k problematike aktivít cudzích spravodajských služieb súvisí predovšetkým s rastom napätia a dynamikou vývoja konkurenčných vzťahov medzi bezpečnostnými aktérmi.
Zvyšujúce sa napätie a konkurenčné vzťahy medzi kľúčovými bezpečnostnými aktérmi sú aj jedným z hlavných dôvodov pre nárast resp. zvyšovanie ich vojenských spôsobilostí.
V súvislosti so zvyšovaním vojenských spôsobilostí bezpečnostných aktérov bola preto v hodnotenom období problematika kybernetického priestoru a cudzích spravodajských služieb monitorovaná a vyhodnocovaná predovšetkým z hľadiska väzieb a vzťahov k tzv. hybridnému spôsobu vedenia bojových činností. Špecifická pozornosť bola v tomto kontexte venovaná bezpečnostným aktérom u ktorých bol v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zaznamenaný nárast bojového potenciálu.
Vysoká pozornosť bola venovaná tiež problematike extrémizmu a aktivitám slovenských polovojenských a militantne orientovaných zoskupení.
Vo vzťahu k problematike extrémizmu bol potvrdený predpoklad koncepčných zmien prístupu niektorých radikálnych a extrémistických subjektov k spôsobu realizácie ich aktivít. Miera rizika vo vzťahu k tejto hrozbe v hodnotenom období stagnovala.
V súvislosti s problematikou slovenských polovojenských a militantne orientovaných zoskupení bola vysoká pozornosť venovaná najmä monitoringu indikátorov prepojenia takýchto zoskupení s extrémistickou problematikou, problematikou pôsobenia a aktivitami cudzej moci, prípadne cudzími spravodajskými službami. Boli tiež vyhodnocované snahy týchto subjektov o etablovanie sa v politike, formy a metódy ich propagácie a spolupráca s podobne orientovanými domácimi, ale aj zahraničnými aktérmi. Miera rizika mala vo vzťahu k tejto hrozbe mierne rastúcu tendenciu.
Štandardne boli v hodnotenom období v súlade s platnou legislatívou monitorované a vyhodnocované spôsobilosti vlastných ozbrojených síl (vrátane problematiky vojensko – priemyselného komplexu, rozvoja bojovej sily a budovania vlastného bojového potenciálu), negatívne účinky propagandy na strategickej úrovni, problematika terorizmu, problematika migračných procesov, kriminálne aktivity jednotlivcov resp. organizovaných skupín vo vzťahu k rezortu obrany, snahy získať utajované skutočnosti neoprávnenými osobami, nelegálne šírenie zbraňových systémov, zbraní a vojenských technológií (vrátane problematiky zbraní hromadného ničenia).
Ku dňu 31. 12. 2018 dosahoval počet príslušníkov a zamestnancov Vojenského spravodajstva 61,37 % z plánovaného početného stavu. Vo Vojenskom spravodajstve pôsobí 81 % príslušníkov v služobnom pomere profesionálnych vojakov a 19 % zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme, z čoho 78 % predstavujú muži a 22 % ženy. Vekový priemer príslušníkov a zamestnancov Vojenského spravodajstva je 42 rokov, pričom 35,5 % je vo veku do 40 rokov. Vysokoškolsky vzdelaných (vrátane prvého stupňa vysokoškolského vzdelania) je 77 %.
Rozpisovým listom správcu kapitoly Ministerstva obrany SR boli Vojenskému spravodajstvu rozpísané záväzné ukazovatele rozpočtu na rok 2018 v oblasti príjmov v sume 49 000,00 EUR a v oblasti výdavkov v sume 51 379 080,00 EUR. V období od 1. 1. 2018 do 31. 12. 2018 bolo realizovaných 22 rozpočtových opatrení správcu kapitoly Ministerstva obrany SR, ktorými sa upravil celkový limit rozpočtových výdavkov na sumu 76 217 504,00 EUR.
V roku 2018 VS spracovalo a poskytlo 375 spravodajských produktov oprávneným a zmluvným subjektom. Z toho 150 spravodajských informácií, 16 súhrnných spravodajských informácií, 209 výmenných spravodajských informácií partnerským spravodajským službám a 44 špecializovaných produktov z otvorených zdrojov pre NATO.
V hodnotenom období pokračovalo vo vzťahu k rozvoju spôsobilostí úsilie zamerané najmä na oblasť obranných kybernetických spôsobilostí. Na základe nadobudnutia účinnosti zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov3) bolo zriadené Centrum pre kybernetickú obranu SR, ktoré je osobitnou zložkou Vojenského spravodajstva plniacou úlohy na úseku obrany štátu v kybernetickom priestore. Centrum sa v rámci svojho zákonného pôsobenia zameriava na odhaľovanie pôsobenia štátnych a neštátnych aktérov v kybernetickom priestore s dôrazom na monitorovanie a analýzu ich činností, spôsobilostí a metód práce. Centrum je oprávnené informovať dotknuté subjekty o aktuálnych hrozbách a navrhovať a vykonávať aj primerané bezpečnostné opatrenia. Súčasťou Centra je aj vojenská jednotka pre riešenie počítačových bezpečnostných incidentov CSIRT.MIL.SK (Military Computer Security Incident Response Team Slovakia), ktorý bol 12. februára 2018 úspešne akreditovaný certifikačnou autoritou Trusted Introducer a stal sa plnohodnotným členom združenia CSIRT/CERT tímov TF-CSIRT (Task Force of Computer Security Incident Response Team). CSIRT.MIL.SK získava prehľad o bezpečnosti dohľadovanej infraštruktúry, včas deteguje zraniteľnosti systémov, rozpoznáva nežiadúcu aktivitu v sieti, adekvátne reaguje na bezpečnostné incidenty a zvyšuje odbornosť a bezpečnostné povedomie príslušníkov rezortu prostredníctvom systematického vzdelávania.
Okrem uvedených procesov bol v závere hodnotiaceho obdobia v oblasti hrozieb asymetrického charakteru úspešne zavŕšený proces schvaľovania členstva SR v Centre výnimočnosti NATO pre strategickú komunikáciu (CoE STRATCOM NATO). Od 1. januára 2019 je SR plnohodnotným členom uvedenej organizácie.
VS v období od 1. 1. 2018 do 31. 12. 2018 predložilo zákonným sudcom celkom 58 žiadostí na použitie informačno-technických prostriedkov. Zákonnými sudcami bolo vydaných 57 súhlasov na použitie informačno-technických prostriedkov a 1 žiadosť bola zamietnutá. V roku 2018 bol zákonom uznaný účel a cieľ použitia ITP dosiahnutý vo všetkých ukončených prípadoch.
VS v období od 1. 1. 2018 do 31. 12. 2018 predložilo zákonným sudcom celkom 17 žiadostí na predĺženie doby použitia informačno-technických prostriedkov. Zákonnými sudcami bolo vydaných 16 súhlasov na použitie informačno-technických prostriedkov a 1 žiadosť bola zamietnutá.
Ani v jednom prípade nedošlo k nezákonnému použitiu informačno-technických prostriedkov.
Spravodajská činnosť VS bola prioritne zameraná na získavanie a vyhodnocovanie informácií, ktoré súvisia s budovaním a výstavbou ozbrojených síl. Išlo najmä o problematiku prípravy a realizácie významných projektov rozvoja obrany. Priority zostali v porovnaní s predchádzajúcim hodnotiacim obdobím nezmenené.
V oblasti udržiavania existujúcich spôsobilostí bola spravodajská činnosť štandardne zameraná najmä na monitorovanie, spravodajské dokumentovanie, a vyhodnocovanie procesov a aktivít, ktoré sa dotýkali problematiky prípravy a spracovania strategických dokumentov rezortu (vrátane aliančných dokumentov tohto typu), plánovacích procesov, prípravy, výcviku a doplňovania personálu. Osobitná pozornosť bola venovaná príprave spravodajských podkladov pre spracovanie a aktualizáciu Plánov použitia ozbrojených síl na strategickej úrovni a v kontexte aliančných operácií.
Ďalšími oblasťami boli problematiky prevádzkyschopnosti výzbroje, techniky a materiálu, výskum a vývoj a to najmä s dôrazom na morálnu a fyzickú zastaranosť bojovej techniky, ukončený, alebo končiaci technický život a technické resurzy materiálu, výzbroje a techniky, problematické zásobovanie náhradnými dielcami, verejné obstarávanie a zabezpečenie servisu, opráv a generálnych opráv v rámci, ale aj mimo rezortu obrany.
Dôraz bol položený aj na zber a vyhodnocovanie poznatkov k problematickej oblasti dopĺňania ozbrojených síl ľudskými zdrojmi.
Vo vzťahu k pôsobeniu OS SR v operáciách medzinárodného krízového manažmentu - NATO, EÚ, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Organizácie spojených národov bola štandardne priebežne vyhodnocovaná bezpečnostná situácia v priestoroch nasadenia jednotiek OS SR v zahraničí. Pozornosť bola venovaná najmä spravodajskému pokrytiu fázy prípravy jednotiek pred ich nasadením a spravodajskej podpore veliteľov jednotlivých zahraničných kontingentov OS SR.
V porovnaní s predchádzajúcim hodnotiacim obdobím, bezpečnostné výzvy a negatívne trendy vývoja v identifikovaných problematických oblastiach pretrvávajú. Bezpečnostnou výzvou naďalej zostáva oblasť strategickej komunikácie rezortu vo vzťahu k spoločnosti a širokému spektru ďalších cieľových skupín. Pretrváva negatívny trend vývoja v oblasti doplňovania ľudských zdrojov, a aj trendy vo vzťahu k omamným a psychotropným látkam, radikalizmu a extrémizmu. Špecificky vo vzťahu k omamným a psychotropným látkam bolo v hodnotenom období zaznamenané mierne zvýšenie miery rizika.
Nemenil sa ani trend zvyšujúceho sa záujmu o príslušníkov OS SR zo strany polovojenských a zločineckých štruktúr a cudzích spravodajských služieb. Vo vzťahu k hybridnému spôsobu vedenia bojových operácií a informačno-psychologickému pôsobeniu na OS SR, ako jednu z cieľových skupín, neboli v hodnotenom období na sociálnych sieťach a v mediálnom priestore zaznamenané významnejšie aktivity (skôr stagnácia). Žiadna výrazná zmena v tejto oblasti nebola zaznamenaná ani vo vzťahu k pôsobeniu OS SR v operáciách medzinárodného krízového manažmentu.
V súvislosti s pôsobením OS SR v konfliktných regiónoch v zahraničí pretrvávala najmä hrozba útokov militantov infiltrovaných do spriatelených síl (útoky typu „green on blue“).
Okrem uvedenej problematiky bol štandardne vyhodnocovaný aj bojový potenciál ozbrojených síl cudzích mocí, zmeny bezpečnostnej situácie na Ukrajine a vo vybraných krajinách v oblasti Západného Balkánu a Blízkeho východu. Dôraz bol položený najmä na existujúce, alebo potenciálne konfliktné oblasti, v ktorých zhoršenie bezpečnostnej situácie má potenciál byť zdrojom eskalácie napätia v regióne s následným rozšírením do okolitých štátov a eventuálnym dopadom na bezpečnosť a chránené záujmy SR.
Vysoká pozornosť bola venovaná vyhodnocovaniu situácie a výrazne negatívnemu trendu v súvislosti s plnením medzinárodných zmluvných záväzkov v oblasti zbrojenia a odzbrojenia. Systém týchto zmluvných záväzkov je jedným z pilierov európskej bezpečnostnej architektúry a tvorí základ bezpečnosti nielen SR, ale aj v aliančnom a globálnom kontexte. V hodnotenom období bolo zaznamenaných viacero indikátorov významného narušenia tohto systému. Viaceré varovné problémy sa v súvislosti s uvedenými indikátormi viažu predovšetkým na hrozbu obnovenia špirály zbrojenia v globálnom kontexte. Veľkosť tejto hrozby bola ku koncu hodnoteného obdobia na základe dostupných poznatkov hodnotená ako nízka.
V tejto súvislosti však boli na východnom strategickom operačnom smere intenzívne monitorované a vyhodnocované aktivity relevantného bezpečnostného aktéra u ktorého bol v hodnotenom období zaznamenaný nárast bojovej sily a zvýšenie jeho bojového potenciálu. Bojový potenciál tohto aktéra rástol v hodnotenom období viac ako jeho bojová sila (t. j. ide o podstatnú kvalitatívnu nie kvantitatívnu zmenu). Nárast jeho bojovej sily nie je hodnotený ako strategický významný. Tento bezpečnostný aktér disponuje spôsobilosťami v oblasti strategických jadrových zbraní a jeho bojový potenciál sa zvýšil vo viacerých oblastiach. V tomto kontexte je za najvýznamnejšie možné považovať rôzne úrovne nárastu spôsobilostí v oblasti hybridného spôsobu vedenia bojových operácií, špeciálnych jednotiek (vrátane spravodajských služieb), kybernetických spôsobilostí (najmä v oblasti umelej inteligencie), technologicky vyspelých zbraňových systémov, komunikačných systémov, systémov elektronického boja a mobility. Významný nárast a zlepšenie spôsobilostí bol zaznamenaný aj v oblasti mobilizačného doplňovania a krízového manažmentu. Tomuto aktérovi sa okrem uvedeného darí aj implementovať skúsenosti zo zahraničných vojenských operácií do systému prípravy vlastných vojsk, ich výcviku a operačných postupov. Hrozba vojenského charakteru zo strany tohto aktéra voči bezpečnosti samotnej SR je v súčasnosti hodnotená ako nízka. Je však možné predpokladať, že jej veľkosť resp. miera rizika sa bude v budúcnosti meniť (predpokladá sa negatívny trend) v závislosti na úrovni napätia medzi kľúčovými bezpečnostnými aktérmi, dynamike vývoja ich konkurenčných vzťahov a ďalších faktorov.
Negatívny vývoj bezpečnostnej situácie v konfliktných oblastiach bol štandardne monitorovaný a vyhodnocovaný aj v súvislosti s problematikou migrácie (najmä vo vzťahu k problematikám vnútorne presídlených osôb na Ukrajine a vývoju bezpečnostnej situácie v separatistických regiónoch krajiny, vývoju bezpečnostnej situácie v regiónoch Blízkeho východu a Severnej Afriky, zmien migračných trás, intenzite ich využívania a cezhraničným kriminálnym aktivitám). Zvýšená pozornosť bola okrem uvedeného venovaná problematike nelegálnej a tzv. pseudolegálnej migrácie. Okrem klasických spôsobov organizovania nelegálnych prechodov hraníc sa v súčasnosti využívajú aj sofistikované – tzv. pseudolegálne spôsoby. Medzi takéto spôsoby patrí napr. získanie pobytu prostredníctvom zakladania, alebo kúpy obchodnej spoločnosti registrovanej v SR a uzatváranie účelových sobášov. V tejto oblasti je poskytovaná intenzívna súčinnosť a podpora na operatívnej a informačnej úrovni relevantným zložkám Policajného zboru SR (PZ SR) a Ministerstvu financií SR (MF SR).
V hodnotenom období pokračovalo vyhodnocovanie negatívnych účinkov propagandy na strategickej úrovni a aktivít cudzích spravodajských služieb na chránené záujmy SR. Spravodajské informácie boli priebežne poskytované oprávneným užívateľom a relevantným subjektom bezpečnostného sektora SR.
V súvislosti s negatívnymi účinkami propagandy na strategickej úrovni je dlhodobo zaznamenávané systematické a cielené šírenie špecifických naratívov. Nejde len o naratívy, ktorých predpokladaným cieľom je narušenie kohézie EÚ a NATO, alebo také, ktoré sú založené najmä na spomienkovom optimizme tzv. „slovanskej histórie“. Zaznamenávané sú vo veľkej miere najmä naratívy, ktoré sú ideovo založené resp. využívajú spoločenské deliace línie4), ktoré obsahujú potenciál pre vznik konfliktov (tzv. predispozícia konfliktov). Najväčšou výzvou vo vzťahu k strategickej propagande aj naďalej zostáva presné systémové zadefinovanie varovných problémov a zostavenie sústavy spoľahlivých indikátorov nevyhnutných pre objektívne vyhodnocovanie tejto hrozby. Dôvodom potreby takéhoto rámcovania je, že je veľmi problematické spoľahlivo a objektívne rozlíšiť, ktoré naratívy sú výsledkom cielených škodlivých aktivít externých bezpečnostných aktérov a ktoré sú napríklad v polarizovanej spoločnosti prirodzeným výsledkom legitímnych spoločenských, alebo vnútropolitických procesov, či len prirodzeným výsledkom videnia sveta jednotlivcami, alebo sociálno - spoločenskými zoskupeniami. Bez takéhoto rámcovania nie je možné nastaviť strategickú komunikáciu ani prijímať ďalšie efektívne protiopatrenia.
V oblasti ochrany rezortu obrany proti aktivitám cudzích spravodajských služieb bola činnosť VS aj v tomto hodnotiacom období zameraná na odhaľovanie, spravodajské dokumentovanie a zamedzovanie aktivít spravodajských služieb cudzích mocí. Na elimináciu aktivít cudzích spravodajských služieb boli prijímané aktívne opatrenia. V hodnotenom období bol zaznamenaný prípad osoby, ktorá legálne pôsobila ako príslušník diplomatického zboru akreditovaného na území SR. Pôsobenie tejto osoby na našom území predstavovalo bezpečnostnú hrozbu voči chráneným hodnotám a záujmom SR. Jej činnosť a aktivity boli vyhodnotené ako nezlučiteľné s ustanoveniami Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch. V závere hodnotiaceho obdobia bola z uvedených dôvodov v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí a Európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVaEZ SR) vyhlásená za „personu non grata“ a vyhostená z územia SR. V zaznamenaných prípadoch bola v hodnotenom období realizovaná intenzívna spolupráca s partnerskými spravodajskými organizáciami.
V oblasti boja proti terorizmu neboli v porovnaní s predchádzajúcim hodnotiacim obdobím zaznamenané významné zmeny. Hrozba terorizmu pretrváva, v hodnotenom období však neboli identifikované indikátory, ktoré by zásadne resp. negatívne ovplyvnili jej veľkosť (mieru rizika). Činnosť bola štandardne zameraná na vyhodnocovanie indikátorov hrozieb teroristického útoku voči SR a to najmä voči osobám, objektom a zariadeniam rezortu obrany. Špecifická pozornosť bola v tejto oblasti venovaná hrozbám teroristického útoku voči kontingentom OS SR v zahraničí (najmä v operácii RS - Resolute Support v Afganistane). V hodnotenom období naďalej pokračovala snaha o identifikáciu aktívnych aj pasívnych podporovateľov džihádistických skupín, monitorovanie domácich a zahraničných rizikových komunít s väzbami na príslušníkov OS SR, alebo občanov SR s prepojením na rezort obrany. Získavané informácie boli zdieľané v rámci činnosti Expertnej skupiny na koordináciu výmeny a analýzy informácií a spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu, so zahraničnými partnerskými organizáciami a prostredníctvom Národného bezpečnostného analytického centra (NBAC). Priebežne bola venovaná pozornosť aj monitorovaniu a vyhodnocovaniu džihádistickej propagandy v prostredí sociálnych sietí.
V hodnotenom období boli tiež monitorované, analyzované a vyhodnocované aj hrozby, ktoré sa týkali problematiky kybernetického priestoru. Išlo najmä o niektoré kybernetické incidenty, resp. útoky a činnosť viacerých hackerských skupín5) s možným dopadom na civilné a vojenské komunikačné a informačné systémy rezortu obrany a SR s pripojením do siete Internet. Vlastnou činnosťou a v súčinnosti s partnerskými spravodajskými organizáciami boli získané viaceré informácie, ktoré indikovali útoky na informačné, alebo komunikačné systémy verejnej a štátnej správy s použitím škodlivého kódu vykazujúcim znaky pokročilých pretrvávajúcich hrozieb - APT6). V prípade hackerských skupín boli získavané poznatky o ich štruktúre, zameraní činnosti, možnej podpore zo strany štátnych/neštátnych aktérov a prebiehajúce kybernetické kampane, na ktorých participujú. V súvislosti s taktikou, metodikou a postupmi, využívanými pri kybernetických operáciách, boli monitorované aj nové formy aktivít a spôsobilosti, ktoré využívajú rôzne druhy zraniteľností.
Najčastejšie boli prešetrované tzv. „phishingové útoky“7) v informačných a komunikačných systémoch s pripojením do siete Internet. V rámci týchto činností bolo v hodnotenom období odhalených aj viacero závažných vedomých a nevedomých porušení interných bezpečnostných politík príslušníkmi rezortu MO SR, ktoré mali za následok ohrozenie bezpečnosti informačných systémov a neutajovaných resp. interných informácií v nich spracovávaných8). Vo všetkých prípadoch boli prijaté náležité opatrenia za účelom odstránenia následkov bezpečnostných incidentov s dôrazom na poučenie používateľov a prevenciu pred ich opätovným výskytom.
Najzávažnejším incidentom v oblasti kybernetickej bezpečnosti bola v hodnotenom období kompromitácia neutajovanej siete MZVaEZ SR. Charakter útoku, modus operandi, taktika a spôsobilosti, ktoré boli pri útoku využité, boli pri iných kybernetických kampaniach stotožnené s hrozbou APT15. Zdrojom tejto hrozby je sofistikovaná skupina útočníkov, ktorá je s vysokou pravdepodobnosťou podporovaná cudzou štátnou mocou a dlhodobo koná v jej prospech. Na základe analytických postupov a získaných digitálnych stôp bolo zistené, že infiltrácia bola realizovaná so zámerom kybernetickej špionáže a odcudzenia interných a neverejných údajov. Vyšetrovanie tohto incidentu naďalej pokračuje a sú prijímané adekvátne protiopatrenia.
V hodnotenom období boli v súvislosti s vývojom vnútropolitickej situácie v krajine okrem uvedeného incidentu zaznamenané aj špecifické kybernetické útoky na vládne inštitúcie a politické strany. Koncom februára a začiatkom marca 2018 boli vykonané 3 vlny útokov na webové stránky Vlády Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Útoky spôsobili dočasnú nedostupnosť služieb daných stránok. V uvedenom období sa na sociálnej sieti Facebook postupne prihlásila k daným útokom skupina „Anonymous Slovakia“ spolu so skupinou „Darkstain“.
V oblasti boja proti extrémizmu neboli zaznamenané vážnejšie zmeny. Hrozba extrémizmu pretrváva, v hodnotenom období neboli identifikované indikátory, ktoré by zásadne resp. negatívne ovplyvnili jej veľkosť (mieru rizika). Negatívny trend, ktorý bol vyhodnotený v predchádzajúcom hodnotiacom období a týkal sa nárastu počtu sympatizantov, ktorí otvorene, alebo skrytým spôsobom inklinujú k extrémnym názorom a ideológiám (najmä neofašizmus a neonacizmus) skôr stagnoval.
Intenzívne boli monitorované aj aktivity slovenských polovojenských a militantne orientovaných zoskupení. Pozornosť bola zameraná najmä na aktivity osôb so vzťahom k rezortu obrany SR, ktoré poskytujú získané vedomosti a spôsobilosti v prospech takýchto zoskupení. Činnosť uvedených subjektov je hodnotená ako potenciálna bezpečnostná hrozba primárne vo vzťahu k vnútornému bezpečnostnému prostrediu. V tejto súvislosti nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti môže dôjsť zo strany jednotlivcov, hnutí, politických subjektov prípadne externých bezpečnostných aktérov k zneužitiu takýchto polovojenských skupín na presadenie politických ideí a záujmov, ktoré nie sú v súlade s parlamentným demokratickým zriadením štátu. V hodnotenom období boli vyhodnocované indikátory prepojenia takýchto zoskupení s problematikou pôsobenia cudzích spravodajských služieb a aktivít cudzej moci v rámci hybridného spôsobu vedenia bojových operácií. Získané poznatky potvrdzujú dlhodobé predpoklady, počet týchto indikátorov v hodnotenom období opäť mierne narastal. Potvrdzujú sa aj predpoklady vo vzťahu k zmene fungovania polovojenských a militantne orientovaných zoskupení na území SR. V hodnotenom období bolo zaznamenané podstatné zintenzívnenie snáh o etablovanie sa takýchto subjektov v politike. Menia sa tiež formy a metódy ich propagácie a ich vystupovanie navonok vo vzťahu k spoločnosti. Boli zaznamenané aj aktivity, ktoré smerujú k zväčšeniu základne sympatizantov a podporovateľov resp. majú v budúcnosti pravdepodobne umožniť rozšírenie členskej základne. Naďalej je zaznamenávaná aj ich spolupráca s podobne orientovanými domácimi, ale aj zahraničnými aktérmi. Intenzita tejto spolupráce bola v porovnaní s predchádzajúcim hodnotiacim obdobím medzi niektorými subjektmi vyššia. Relevantné spravodajské informácie boli v tejto súvislosti poskytnuté oprávneným užívateľom.
V súvislosti s problematikou škodlivých sektárskych zoskupení nebol v tomto hodnotiacom období zaznamenaný prenik škodlivých sektárskych zoskupení do rezortu obrany. Činnosť siekt nepredstavovala v hodnotenom období bezpečnostnú hrozbu pri plnení úloh rezortu obrany.
V oblasti organizovaného zločinu, odhaľovania skutkov spájaných s nedovoleným ozbrojovaním, nelegálnym obchodovaním s vojenskou muníciou, výbušninami a drogovou trestnou činnosťou príslušníkov OS SR bolo opätovne zaznamenaných niekoľko prípadov. Pri ich realizácii (najmä v oblastiach nedovoleného ozbrojovania a drogovej trestnej činnosti) bola nadviazaná súčinnosť s príslušnými rezortnými orgánmi a mimorezortnými subjektmi. Vo všetkých prípadoch bol prijatý súbor spravodajských a koordinačných opatrení, ktoré smerovali k ich trestnoprávnemu riešeniu. V oblasti drogovej trestnej činnosti bol v hodnotenom období opätovne zaznamenaný mierny nárast počtu prípadov konzumácie omamných a psychotropných látok príslušníkmi OS SR.
Zvýšená pozornosť bola venovaná problematike nedovoleného ozbrojovania a nelegálneho vyhľadávania a prechovávania munície, pochádzajúcej z vojenského prostredia. Bol zaznamenaný prípad nelegálneho prechovávania a predaja vojenskej munície z prostredia Ozbrojených síl SR. Išlo o nelegálne získanú signálnu muníciu, pochádzajúcu zo skladových zásob Ozbrojených síl SR a nákup znehodnotených zbraní, resp. ich častí v zahraničí, pravdepodobne za účelom ich opätovného nelegálneho sfunkčnenia. V tomto prípade bolo zaznamenané aj zakázané vyhľadávanie nevybuchnutej munície a zbraní z obdobia 2. svetovej vojny s využitím detektorov kovov. Ďalším zaznamenaným prípadom bol prípad príslušníka ozbrojených síl, ktorý ponúkal na predaj väčšie množstvo automatických zbraní a príslušného streliva. V tomto prípade boli ustanovení aj dodávatelia zbraní. Boli tiež získané prvotné poznatky o jeho väzbách na osoby z kriminálneho prostredia a páchaní organizovanej ekonomickej trestnej činnosti. Najzávažnejšie poznatky k ostatnej organizovanej trestnej činnosti boli v hodnotenom období získané k predaju pohonných hmôt z rôznych útvarov Ozbrojených síl SR do civilného prostredia. Informácie o uvedených nelegálnych aktivitách boli poskytnuté orgánom činným v trestnom konaní. V hodnotenom období bola pozornosť zameraná aj na získavanie a výmenu informácií o aktivitách osôb a skupín organizovaného zločinu v regióne Západného Balkánu. Predmetom aktivít uvedených subjektov je obchodovanie s pohonnými hmotami, zbraňami, drogami a v súčasnosti taktiež zabezpečenie ilegálneho prevozu migrantov tzv. balkánskou trasou do krajín západnej Európy. V súvislosti s cezhraničnou trestnou činnosťou na slovensko – ukrajinskej štátnej hranici, bol už štandardne implementovaný súbor spravodajských a bezpečnostných opatrení v súčinnosti s PZ SR. V hodnotenom období boli VS získané ďalšie poznatky k narúšaniu vzdušného priestoru SR na slovensko-ukrajinskej štátnej hranici skupinami organizovaného zločinu.
VS v súlade s platnou legislatívou štandardne vyhodnocovalo informácie o exportoch a reexportoch vojenského materiálu s účasťou slovenských obchodných subjektov a prepojeniach slovenských výrobných a obchodných spoločností na tieto aktivity. Boli prijímané spravodajské opatrenia, zamerané na včasné získanie prvotných informácií o nelegálnom obchodovaní s konvenčnými zbraňami, zbraňovými systémami a vojenským materiálom, ktoré by mohli byť exportované do konfliktných oblastí a slúžiť na podporovanie terorizmu, alebo by mohli byť použité v lokálnych vojenských konfliktoch.
Spravodajskou činnosťou boli v súvislosti s touto problematikou získané poznatky o skupine osôb, ktorá na území SR vykonáva sprostredkovateľskú činnosť pri obchodovaní so spoločnosťami vojenského obranného priemyslu bez platného povolenia Ministerstva hospodárstva SR. Niektoré výrobky obranného priemyslu (motory, výbušniny) mali pôvod v Ruskej federácii, odkiaľ je dovoz takýchto komodít obmedzený medzinárodnými sankciami. Predmetné sankcie tieto osoby plánovali obísť dovozom záujmových komodít cez tzv. tretie krajiny. Poznatky boli štandardne poskytnuté relevantným orgánom štátnej správy na ďalšie využitie a prijatie prípadných opatrení.
V oblasti ochrany vojensko-hospodárskych záujmov SR bola spravodajská činnosť venovaná predovšetkým opatreniam smerovaným k plneniu finančne náročných kontraktov so zameraním na možné nehospodárne a neefektívne nakladania so zverenými finančnými prostriedkami, neplnenie záväzkov v rámci predmetu zmlúv, možné korupčné a klientelistické správanie s negatívnym dopadom na chránené záujmy SR. Pokračovalo monitorovanie zabezpečenia a plnenia projektov výskumu, vývoja a obstarávania bojového obrneného vozidla a bojového obrneného vozidla/viacúčelového taktického vozidla, prebiehajúcej systémovej integrácie a modernizácie prostriedkov delostrelectva DELOSYS, akvizície rádiolokačných prostriedkov a plnenie kontraktov na dodávku vrtuľníkov UH 60M BLACK HAWK.
V oblasti ochrany utajovaných skutočností bolo v hodnotenom období evidovaných 6 podozrení z neoprávnenej manipulácie s utajovanými písomnosťami a 18 priestupkov na úseku ochrany utajovaných skutočností. V troch prípadoch boli uvedené priestupky z dôvodu vecnej príslušnosti poskytnuté Národnému bezpečnostnému úradu. Objasňovanie priestupkov na úseku ochrany utajovaných skutočností zabezpečovalo VS v súčinnosti s Vojenskou políciou (VP) MO SR.
V roku 2018 bolo prijatých 2 683 žiadostí na vykonanie bezpečnostnej previerky, z tohto bolo 1 779 bezpečnostných previerok ukončených spracovaním návrhu pre Národný bezpečnostný úrad SR, pričom z dôvodu zistenia v 70 prípadoch došlo v zmysle platnej legislatívy k zastaveniu bezpečnostnej previerky. Pri vykonávaní bezpečnostných previerok Vojenské spravodajstvo realizovalo 1 636 previerok v prostredí a spracovaných viac ako 37 500 dožiadaní na iné štátne orgány, samosprávy a právnické osoby. V súvislosti s vydaním certifikátov NATO a EÚ oprávneným osobám v pôsobnosti Ministerstva obrany SR bolo realizovaných 8 034 administratívnych a evidenčných úkonov spojených s vydaním 2 678 certifikátov, kde došlo k výraznému nárastu počtu vydaných certifikátov NATO a EÚ pre zamestnancov rezortu obrany zo strany Národného bezpečnostného úradu SR. V súvislosti s oprávnením oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami bolo Vojenským spravodajstvom vyhotovených a evidovaných 10 318 záznamov o určení navrhovanej osoby a zánikov o určení oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. Vojenské spravodajstvo sa podieľalo na procese výkonu bezpečnostných previerok fyzických osôb vykonávaných Národným bezpečnostným úradom SR poskytnutím 2 648 písomných vyjadrení k zaslaným dožiadaniam podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností.
V hodnotenom období bolo spracovaných celkom 12 041 odpovedí na lustračné požiadavky, pričom 6 200 bolo od organizačných súčastí Vojenského spravodajstva, 3 212 od Slovenskej informačnej služby a 2 629 od Národného bezpečnostného úradu. Ďalej Vojenské spravodajstvo spracovalo 3 516 lustračných žiadostí pre Slovenskú informačnú službu a Policajný zbor SR.
V oblasti fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti boli priebežne plnené úlohy pri posudzovaní reálneho stavu, správnosti a úplnosti bezpečnostných dokumentácii a ich dodatkov. Okrem uvedených úloh bola v tejto oblasti štandardne zabezpečovaná aj metodická a preventívno-výchovná činnosť a súčinnosť s NBÚ SR.
VS sa aj v tomto hodnotiacom období v rámci medzirezortnej spolupráce štandardne podieľalo na aktivitách NBAC, rôznych medzirezortných expertných orgánov a skupín.
V rámci bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce VS vykonalo 40 aktivít na území Slovenskej republiky a v zahraničí.
Jednou z oblastí spolupráce s členskými krajinami NATO v hodnotenom období je program NATO Science for Peace and Security. Tím expertov pod vedením prof. Grošeka, príslušníka VS a riaditeľa Ústavu informatiky a matematiky STU v Bratislave, ešte v roku 2017 vypracoval v rámci tohto programu projekt pod názvom Secure Implementation of Post-Quantum Cryptography. Tento projekt bol v kategórii kybernetická obrana NATO v novembri 2018 vyhodnotený spomedzi 100 projektov ako najlepší za uplynulé desaťročie.
V hodnotenom období boli tiež podpísané Memorandá o vzájomnej spolupráci medzi Vojenským spravodajstvom a partnermi z krajín V4. Memorandá majú za cieľ rozvoj spolupráce zameranej primárne na zdieľanie informácií o aktuálnych hrozbách a výmenu skúseností pri riešení bezpečnostných incidentov v kybernetickom priestore. Zahŕňajú aj spoluprácu pri príprave spoločných kybernetických cvičení s Českou republikou a aj školení pre štáty, ktoré ašpirujú na členstvo EÚ a NATO alebo s nimi veľmi úzko spolupracujú.
- 1) Miera rizika, motivácia aktérov a ich spôsobilosti.
- 2) Ozbrojené sily štátov, ktoré môžu vo vzťahu k záujmom SR a jej medzinárodným záväzkom vo vojenskej oblasti predstavovať potenciálneho protivníka.
- 3) Súčasťou sú aj novely zákona č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve, zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane SR, ktoré spoločne vytvárajú legislatívny rámec pre zabezpečenie kybernetickej obrany.
- 4) Medzi základné deliace línie patria napríklad centrum/periféria, štát/ľud (občania) resp. mocenská elita/ľud (občania), štát/cirkev, náboženská (súperenie konfesií), regionálna (regionálne rozdiely), etnická (súperenie etník), ideologická (ideologické rozdelenie spoločnosti). Medzi špecifické deliace línie patria napríklad asymetrické hrozby a ich škodlivý účinok, vojenské aktivity štátu, významné ozbrojené aktivity neštátnych aktérov, proliferácia zbraní, zbraňových systémov a vojensky využiteľných technológií, neintencionálne hrozby (živelné katastrofy, technologické a priemyselné havárie, pandémie), slabiny štátnej správy, migrácia, problematické vzťahy so susedmi, transformácia ozbrojených síl, akvizičné projekty a pod.
- 5) Najmä takých, ktoré sú podporované štátnymi a/alebo neštátnymi aktérmi, ale aj takých, ktoré majú skôr kriminálny charakter.
- 6) tzv. „hrozby APT“ (Advanced Persistent Threats) – voľnejšie je toto slovné spojenie možné preložiť ako „pretrvávajúce pokročilé hrozby resp. pretrvávajúce hrozby pokročilého typu“.
- 7) E-mailové správy, ktoré sa cielene snažia od používateľov získať ich prihlasovacie údaje do rôznych interných systémov. Útočníci pri tomto type útoku využívajú najmä sociálne inžinierstvo, keď sa snažia vystupovať v očiach používateľov ako autorita (administrátor, helpdesk), alebo dôveryhodný subjekt (napr. spoločnosť Microsoft, banková spoločnosť, štátna inštitúcia a pod.). Väčšina týchto emailových správ obsahuje infikované prílohy, alebo odkaz na webovú stránku, kam používatelia zadávajú svoje prihlasovacie údaje. Priložené súbory často obsahujú škodlivý kód - tzv. „ransomvér“, ktorý šifruje a následne maže dostupné dáta na pracovnej stanici a za ich opätovné sprístupnenie (odšifrovanie) požaduje útočník finančnú čiastku.
- 8) t. j. nejde o informácie na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona o ochrane utajovaných informácií.