Vojenské spravodajstvo
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
Vojenské spravodajstvo fungovalo len počas vojny.
V rámci Vojenského archívu vo Viedni vzniklo spravodajské oddelenie s označením „Evidenthaltungsabteilung" a štyri výzvedné kancelárie pri zemských a generálnych veliteľstvách v pohraničných oblastiach.
Poľný maršal Radetzky vytýčil povinnosti štábu generálneho ubytovateľa /Generalquartiermeisterstab/, ktorý sa mal už v hlbokom mieri zaoberať štúdiom vojenskej histórie, vytváraním vojenského archívu, získavaním poznatkov o susedných armádach, ich organizácii a zmenách. Predpoklady k tomu mali zabezpečovať vojenskí atašé pridelení k jednotlivým vyslanectvám a dobre organizovaná špionáž. Radetzky tiež vydal podrobné inštrukcie vojenským atašé.
Vyčlenenie Evidenthaltungsabteilung z Vojenského archívu a jeho etablovanie sa v rámci pochodovej a dislokačnej kancelárie pri náčelníkovi generálneho štábu.
„Evidenthaltungsgruppe“ včlenená ako oddelenie „ B" do štábu generálneho ubytovateľa.
Pridelená vojnovému archívu /Kriegsgeschichtlichesburo/ s ponechaním vlastného vedenia.
Zriadený spravodajský odbor (Kunschaftssektion) v rámci Centrálnej operačnej kancelárie. Už v decembri tohto roku bol pričlenený ako samostatná zložka k štábu generálneho ubytovateľa. Odvtedy fungoval pod označením Evidenčná kancelária (Evidenzbureau).
Menovaný prvý vojenský atašé do Paríža. Nasledovali ďalší vojenskí atašé v Petrohrade a Berlíne. Boli zriadené spravodajské ústredne v rôznych častiach monarchie a budovala sa užšia spolupráca s policajným ministerstvom.
Intenzívna spravodajská činnosť proti Prusku v súvislosti s vojnou.
Evidenčné bureau vydalo smernice pre spravodajskú službu.
Okupácia Bosny a Hercegoviny kládla zvýšené požiadavky na činnosť spravodajskej služby.
Zriadený zvláštny referát pre Rusko.
Vydaná príručka „Smernice k vykonávaniu spravodajskej služby v čase mieru" pojednávajúca o výzvednej činnosti proti Rusku a dotovaná 60.000 zlatými. To umožňovalo udržovať v Rusku stálu sieť asi sto konfidentov.
Vznikla šifrovacia skupina v rámci výzvednej skupiny, na čele ktorej stál Max Ronge.
Prepukla aféra plukovníka gen. štábu Alfréda Redla, zastupujúceho vedúceho Evidenčného bureau, šéfa štábu VIII. Armádneho zboru v Prahe, ktorý poskytoval tajné informácie Rusku a Francúzsku. Nasledovali organizačné zmeny a navýšil sa počet pracovníkov (na začiatku r. 1912 tu pracovalo 28 dôstojníkov a v polovici r. 1914 už 42).
Ako pri každých veľkých manévroch, Evidenčné bureau navrhovalo, aby pri záverečných cvičeniach v Bosne, na ktorých sa mal zúčastniť následník trónu, boli vykonané obranné spravodajské opatrenia. Arcivojvoda Ferdinand však tento návrh zamietol. 28. júna došla správa o atentáte v Sarajeve.
Srbsko vyhlásilo mobilizáciu. Evidenčné bureau nariadilo vykonanie všetkých opatrení, ktorými môže spravodajská služba prispieť k úspechu armády: organizovanie povstania Macedóncov v Novom Srbsku, protivojnovú propagandu medzi nastupujúcimi brancami v tejto oblasti, sabotážne a iné diverzné akcie.
Pod patronátom Tomáša G. Masaryka vznikla neformálna konšpiratívna organizácia Maffie - alebo Tajný výbor - ako významné centrum odboja proti habsburskej monarchii počas 1. svetovej vojny, ktorá fungovala na princípe tzv. vlasteneckej špionáže. Do konšpiratívnych aktivít Maffie bolo zapojených 104 osôb. Mala dôverníkov aj na cisárskom dvore vo Viedni.
Začiatkom roku si „maffiáni“ zriadili pri Prahe odpočúvaciu stanicu a monitorovali telefónne hovory medzi rakúskym ministerstvom vojny a nemeckým generálnym štábom.
V rámci čs. legionárskych divízií v Rusku vznikli a pôsobili „výzvedné oddelenia,“ ktoré spravodajsky pokrývali ochranu vlakového spojenia od Povolžia až po Vladivostok.
V štruktúre Ministerstva národnej obrany (MNO) bol zriadený Hlavný štáb (HŠ), v rámci ktorého existovalo 3. spravodajské oddelenie. Toto čoskoro dostalo označenie 2. oddelenie Hlavného štábu, alebo tiež MNO, Hlavný štáb/2. oddelenie. Integrovalo vonkajšie i vnútorné spravodajstvo. Malo relatívne samostatné postavenie.
Zriadené Zemské vojenské veliteľstvo (ZVV) pre Slovensko so sídlom v Bratislave. Týmto dňom začalo v organizačnej štruktúre štábu ZVV svoju činnosť aj 2. spravodajské oddelenie.
Pôsobnosť 2. spravodajského oddelenia Hlavného štábu bola podrobnejšie vymedzená v „Kompetenciách MNO z roku 1926“, ktoré sa stali základným štatútom obsahovo vyjadrujúcim jeho pracovné zameranie a právne vymedzujúcim jeho činnosť: 2. oddelenie HŠ bolo oprávnené budovať spravodajstvo potrebné k získavaniu informácii o cudzích štátoch dôležitých pre čs. vojenskú správu.
Pátraciu skupinu a obrannú skupinu 2. oddelenia HŠ doplnili ďalšie štyri hlavné organizačné celky: študijná, zahraničná a všeobecná skupina a pomocný úrad.
Vznikla prvá Predsunutá agentúrna ústredňa (PAÚ) so sídlom v Liberci.
Agentúrna činnosť bola sústredená v Predsunutých agentúrnych ústredniach (PAÚ), ktoré prevzali agentúrne siete divízií a nižších jednotiek. Bratislavské výzvedné stredisko riadilo PAÚ v Bratislave, ktorej spravodajská činnosť sa osobitne sústredila proti Maďarsku.
Vytvorenie samostatnej Sekcie ofenzívnej (P-1) a Sekcie defenzívnej (P-2) v rámci Pátracej skupiny. P-1 si pri niektorých čs. zastupiteľských úradoch vybudovala osobitné spravodajské expozitúry a v strategicky dôležitých neutrálnych krajinách boli zriadené zahraničné agentúrne ústredne (ZAÚ). P-2 odhaľovala agentúrne siete najmä nemeckej a maďarskej rozviedky na čs. území. Zabezpečovala odpočúvaciu službu a priamo riadila 2. spravodajské oddelenia pri veliteľstvách zborov, spravodajských dôstojníkov divízií a rovnako aj spravodajských dôstojníkov peších, delostreleckých a jazdeckých plukov.
Končí spoločná agentúrna centrála Poste Mixe s francúzskou spravodajskou službou, ktorá hradila polovicu nákladov. Najdôležitejším partnerom sa stáva britská Secret Intelligence Service.
Začala fungovať v Prahe československo-sovietska agentúrna ústredňa VONAPO (Vojennyj nabljudatelnyj post) ako dôsledok podpisu spojeneckej zmluvy v máji 1935, ktorá obsahovala aj tajné ustanovenie o vzájomnej spravodajskej spolupráci. Bola zameraná proti hitlerovskému Nemecku.
Pri reorganizácii čs. spravodajskej služby boli Výzvedné strediská I. – IV. premenované na Agentúrne pátracie strediská I. – IV. (APS) a rovnako ako ZVV sa nachádzali v Prahe, Brne, Bratislave a Košiciach. Prostredníctvom APS boli riadené Predsunuté agentúrne ústredne (PAÚ) dislokované v pohraničných oblastiach a pôsobiace proti Nemecku, Maďarsku, Rakúsku a Poľsku.
Zrušené Agentúrne pátracie stredisko IV. v Košiciach. Agentúrne pátracie stredisko III. sa premiestnilo z Bratislavy do Banskej Bystrice. Dôvod - agentúrna sieť APS IV. bola maďarskou kontrašpionážou takmer zlikvidovaná.
V dôsledku mníchovského diktátu bola zakázaná výzvedná činnosť proti Nemecku, čs. vojenskí spravodajci však v nej pokračovali skrytým spôsobom. V českých krajinách boli zrušené APS a PAÚ a namiesto nich sa zriadilo tzv. Agentúrne pátracie ústredie proti Nemecku (APÚN) so sídlom v Prahe.
Deň pred nacistickou okupáciou Čiech a Moravy odletel plk. gšt. František Moravec a desať československých spravodajských dôstojníkov so spravodajskými dokumentami do Londýna, kde pokračovali v priebehu II. svetovej vojny v spravodajskom boji pod názvom Spravodajské ústredie Žižka, neskôr v rámci exilovej vlády ako II. odbor MNO.
Spravodajské štruktúry zdedené po ČSR sa v Slovenskom štáte ukázali ako bezpečnostne nespoľahlivé. Na základe rozkazu náčelníka štábu Hlavného vojenského veliteľstva č. 59 078 Taj. 2. oddel. 1939 vznikli spravodajské oblasti zodpovedajúce teritoriálnej pôsobnosti vyšších veliteľstiev. Spravodajské štruktúry boli podriadené spravodajskému oddeleniu Minister¬stva národnej obrany – Hlavného vojenského veliteľstva v Bratislave.
V Bratislave sa uskutočnilo tajné rokovanie medzi šéfom nemeckej vojenskej spravodajskej služby Abwehr viceadmirálom Wilhelmom Canarisom a ministrom národnej obrany Slovenského štátu div. gen. Ferdinandom Čatlošom. Bolo dohodnuté, že „právo prevádzať ofenzívnu sprav. službu náleží nemeckej armáde, Slovenský štát nebude prevádzať spravodajskú činnosť...“ Slovenská strana túto dohodu nedodržiavala.
Čs. vojenská spravodajská služba v exile sa spolupodieľala na atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora SS-Obergruppenführera Reinharda Heydricha.
Rozkazom generála L. Svobodu - bez toho, aby o tom rozhodli MNO, vláda alebo prezident republiky, vzniklo Vojenské obranné spravodajstvo (OBZ), samostatná spravodajská služba s rozsiahlymi exekutívnymi právomocami. Kontrolovala ho KSČ.
Začiatkom roku bolo OBZ začlenené do Hlavného štábu česko-slovenskej armády ako 5. oddelenie.
OBZ bolo ako samostatné Veliteľstvo vojenskej spravodajskej služby podriadené ministrovi národnej bezpečnosti. Spravodajské oddelenie Generálneho štábu (GŠ) sa premenilo na Spravodajskú správu GŠ.
Veliteľstvo vojenskej spravodajskej služby bolo premenované na Hlavnú správu vojenskej kontrarozviedky (HS VKR).
Vojenská rozviedka, ktorá fungovala pod označením Spravodajská správa Generálneho štábu Čs. ľudovej armády, sa dostala pod absolútnu kontrolu spravodajských zložiek ministerstva vnútra.
VKR vedená ako III. správa ministerstva vnútra.
Čistky neminuli ani funkcionárov a dôstojníkov Spravodajskej správy GŠ, pretože sa aktívne zapojili do odporu proti sovietskym okupantom.
VKR vedená ako III. hlavná správa ZNB.
VKR prešla pod ministerstvo obrany a bola premenovaná na Vojenské obranné spravodajstvo (VOS). Spravodajská správa Generálneho štábu vypovedala zmluvu o spolupráci s GRU a bola premenovaná na Vojenskú spravodajskú službu (VSS).
Federálne zhromaždenie schválilo zákon o VOS, vojenská rozviedka naďalej pracovala v právnom vákuu.
V rámci Veliteľstva Armády SR (Trenčín) začína po rozdelení ČSFR pôsobiť Spravodajská správa.
Vstúpil do platnosti Zákon č. 198 o Vojenskom spravodajstve.
Spravodajská správa Generálneho štábu Armády SR sa premenovala na Vojenskú spravodajskú službu Ministerstva obrany SR a služba prešla z podriadenosti Generálneho štábu ASR do podriadenosti Ministerstva obrany SR so sídlom v Bratislave.
Zlúčenie VOS a VSS do jednej služby pod názvom Vojenské spravodajstvo (VS).
- CIBULA I. História tajných služieb v ČSR. www.absd.sk/historia_tajnych_sluzieb_v_csr
- ČAPLOVIČ, M. Organizácia a činnosť Československej vojenskej spravodajskej služby v rokoch 1919-1939. In
- FERENČUHOVÁ, B. Slovensko a svet v 20. storočí. Kapitoly k 70. narodeninám Va¬leriána Bystrického. Bratislava : Veda, 2006, s. 93-97.
- MAREK J., Zpravodajská služba čs. legií v Rusku 1918-1920. Historie a vojenství. Praha: Vojenský historický ústav, 2012, č.3, s.29-44
- MEDVECKÝ, M. - ZAŤKOVÁ, J. - ONDRA, H.: C. K., Evidenz bureau - k vývoju rakúsko-uhorskej spravodajskej služby. Vojenská história, 3, 20,2016, pp 111-126, Bratislava
- MORITZ V., LEIDINGER H., Oberst Redl – Der Spionagefall, der Skandal, die Fakten, St. Pölten, Residenz Verlag, 2012
- Na pomoc dohodě. Tajná činnost několika českých vlastenců za války. (Dle líčení br. Ludvíka Očenáška). Praha, vlastným nákladom, 1919
- PACNER, K. Československo ve zvláštních službách I.-IV. Praha, Themis. 2002
- ŠIMUNIČ, P.: Počiatky slovenskej vojenskej spravodajskej služby 1939 – 1941. Vojenská história, 2, 16, 2012, pp 39-78, Bratislava.