Vojenské spravodajstvo
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
Domáci odboj: Pod patronátom Tomáša G. Masaryka vznikla neformálna konšpiratívna organizácia Maffie - alebo Tajný výbor - ako významné centrum odboja proti habsburskej monarchii počas 1. svetovej vojny. Fungovala na princípe tzv. vlasteneckej špionáže. Do konšpiratívnych aktivít Maffie bolo zapojených 104 osôb. Mala dôverníkov aj na cisárskom dvore vo Viedni.
Začiatkom roka si „maffiáni“ zriadili pri Prahe odpočúvaciu stanicu a monitorovali telefónne hovory medzi rakúskym ministerstvom vojny a nemeckým generálnym štábom.
V júli 1918 začal poručík Vojtěch Vladimír Klecanda (neskôr divízny generál) budovať v Rusku vojenské spravodajské štruktúry československých légií. Vznikli výzvedné oddelenia. Vykonávali výzvednú a obrannú spravodajskú činnosť. Veliteľstvo československého vojska v Rusku („Kancelária generálneho ubytovateľa“) disponovala aj prostriedkami rádiového odpočúvania a lúštiteľským prvkom. V. V. Klecanda vypracoval pod názvom „Inštrukcie o službe rozviedky“ prvý dokument týkajúci sa spravodajskej činnosti.
Na jar 1918 sa v Taliansku formovali prvé československé vojenské výzvedné oddiely, ktoré boli v apríli začlenené do vytvorenej Československej divízie.
Na jeseň 1918 bolo v Prahe vytvorené Vrchné vojenské veliteľstvo. S ním je spojená aj organizovaná vojenská spravodajská činnosť. Prvým prednostom vojenskej spravodajskej zložky sa stal major gšt. Čeněk Haužvic.
V novembri 1918 vzniklo spravodajské oddelenie Vojenského odboru Ministerstva národnej obrany (MNO).
Na jar 1919 bol vytvorený Generálny štáb československej armády MNO (od septembra 1920 Hlavný štáb – HŠ). Jeho základné prvky pôsobili už rámci Francúzskej vojenskej misie (FVM). 2. spravodajské oddelenie FVM sa stalo základom československého vojenského spravodajstva HŠ. Prevzalo aj zásady francúzskeho vojenského spravodajstva. Jeho prednostom bol major Ihler. Integrovalo vonkajšie i vnútorné spravodajstvo. Malo relatívne samostatné postavenie.
Zriadené Zemské vojenské veliteľstvo (ZVV) pre Slovensko so sídlom v Bratislave. Týmto dňom začalo v organizačnej štruktúre štábu ZVV svoju činnosť aj 2. spravodajské oddelenie.
Pôsobnosť 2. spravodajského oddelenia Hlavného štábu bola podrobnejšie vymedzená v „Kompetenciách MNO z roku 1926“, ktoré sa stali základným štatútom obsahovo vyjadrujúcim jeho pracovné zameranie a právne vymedzujúcim jeho činnosť: 2. oddelenie HŠ bolo oprávnené budovať spravodajstvo potrebné k získavaniu informácii o cudzích štátoch dôležitých pre čs. vojenskú správu.
Pátracia skupina – B sa skladala z dvoch sekcií: ofenzívna P-1 a obranná P-2. Pátraciu skupinu 2. oddelenia HŠ doplnili ďalšie skupiny: A - študijná, C – zahraničná.
Vznikla prvá Predsunutá agentúrna ústredňa (PAÚ) so sídlom v Liberci.
Agentúrna činnosť bola sústredená v Predsunutých agentúrnych ústredniach (PAÚ), ktoré prevzali agentúrne siete divízií a nižších jednotiek. Bratislavské výzvedné stredisko riadilo PAÚ v Bratislave, ktorej spravodajská činnosť sa osobitne sústredila proti Maďarsku.
Vytvorenie samostatnej Sekcie ofenzívnej (P-1) a Sekcie defenzívnej (P-2) v rámci Pátracej skupiny. P-1 si pri niektorých čs. zastupiteľských úradoch vybudovala osobitné spravodajské expozitúry a v strategicky dôležitých neutrálnych krajinách boli zriadené zahraničné agentúrne ústredne (ZAÚ). P-2 odhaľovala agentúrne siete najmä nemeckej a maďarskej rozviedky na čs. území. Zabezpečovala odpočúvaciu službu a priamo riadila 2. spravodajské oddelenia pri veliteľstvách zborov, spravodajských dôstojníkov divízií a rovnako aj spravodajských dôstojníkov peších, delostreleckých a jazdeckých plukov.
Končí spoločná agentúrna centrála Poste Mixe s francúzskou spravodajskou službou, ktorá hradila polovicu nákladov. Najdôležitejším partnerom sa stáva britská Secret Intelligence Service.
V Prahe začala fungovať československo-sovietska agentúrna ústredňa VONAPO (Vojennyj nabljudatelnyj post) ako dôsledok podpisu spojeneckej zmluvy v máji 1935, ktorá obsahovala aj tajné ustanovenie o vzájomnej spravodajskej spolupráci. Bola zameraná proti hitlerovskému Nemecku.
Zrušené Agentúrne pátracie stredisko IV. v Košiciach. Agentúrne pátracie stredisko III. sa premiestnilo z Bratislavy do Banskej Bystrice. Dôvod - agentúrna sieť APS IV. bola maďarskou kontrašpionážou takmer zlikvidovaná.
Zrušené Agentúrne pátracie stredisko IV. v Košiciach. Agentúrne pátracie stredisko III. sa premiestnilo z Bratislavy do Banskej Bystrice. Dôvod - agentúrna sieť APS IV. bola maďarskou kontrašpionážou takmer zlikvidovaná.
V dôsledku mníchovského diktátu bola zakázaná výzvedná činnosť proti Nemecku, čs. vojenskí spravodajskí dôstojníci v nej pokračovali skrytým spôsobom. V českých krajinách boli zrušené APS a PAÚ a namiesto nich sa zriadilo tzv. Agentúrne pátracie ústredie proti Nemecku (APÚN) so sídlom v Prahe.
Deň pred nacistickou okupáciou Čiech a Moravy odletel plk. gšt. František Moravec a desať československých spravodajských dôstojníkov (dvanásty člen sa nachádzal v tej dobe na slovenskom území a k skupine sa pripojil neskôr) so spravodajskými dokumentami do Londýna, kde pokračovali počas II. svetovej vojny v rámci exilovej vlády ako II. odbor MNO. V júni 1940 sa do Anglicka presunuli aj príslušníci PAÚ v Paríži. Na jeseň 1940 vzniklo v Londýne Ministerstvo národnej obrany. V jeho štruktúre pôsobil pod vedením plk. gšt. F. Moravca II. (spravodajský) odbor, ktorý sa členil na dve oddelenia: 1. oddelenie (výzvedné spravodajstvo) a 2. oddelenie (obranné spravodajstvo). Spravodajský odbor exilového MNO riadil aj spravodajskú činnosť zahraničných oporných bodov, PAÚ a zvyšku čs. vojenských misií.
Druhý (spravodajský) odbor exilového MNO a jeho zvláštna skupina D sa podieľali s britskými a americkými spravodajcami (SOE a OSS) na organizovaní spravodajských a špeciálnych operácií. Napríklad, výsledkom úspešnej operácie „Anthropoid“ bol atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora SS-Obergruppenführera Reinharda Heydricha.
Rozkazom generála L. Svobodu – bez toho, aby o tom rozhodli MNO, vláda alebo prezident republiky, vzniklo v rámci 1. československého armádneho zboru v ZSSR Oddelenie obranného spravodajstva (správne OBS – český výraz Oddelení obranného zpravodajství). Prednostom sa stal npor. Bedřich Reicin (od apríla 1945 bol náčelníkom Hlavnej správy OBS, neskôr vykonával funkciu námestníka ministra národnej obrany, 2. decembra 1952 bol popravený) a jeho zástupcom bol por. Karel Vaš. Zámer spočíval v snahe oslabiť vplyv II. Odboru MNO v Londýne. V apríli 1945 bola Hlavná správa OBS začlenená do štruktúry MNO. Po skončení druhej svetovej vojny vznikli v rámci štyroch vojenských oblastí aj správy OBS. V rámci zborov, divízií a jednotlivých veliteľstiev vznikli oddelenia OBS.
Vojenské výzvedné spravodajstvo bolo opäť obnovené na základe 2. oddelenia HŠ. V apríli sa jeho prednostom stal mjr. Anton Rašla. Jeho konflikt s B. Reicinom vyústil do výmeny A. Rašlu, ktorého nahradil plk. Gšt. Karel Hanus. Pátracia skupina bola rozdelená na dve časti: B/v riadila agentúrnu činnosť z československého územia, B/z riadila agentúrnu činnosť v zahraničí. Neskôr vznikla aj defenzívna časť B/o.
Náčelník HŠ generál Bohumil Boček začlenil 1. mája 1946 Hlavnú správu OBS ako 5. oddelenie HŠ MNO. Všetky podriadené oddelenia OBS začlenil ako 5. oddelenia do štábov veliteľských stupňov. Prestal sa používať názov OBS a bol nahradený novým – „Orgány vojenského spravodajstva“.
Minister národnej obrany Alexej Čepička reorganizoval 5. oddelenie a na jeho základe vznikla Hlavná informačná správa (HIS). Prednosta 5. oddelenia generál Josef Musil bol zatknutý a v roku 1954 popravený. V rámci reorganizácie bolo 2. oddelenie v septembri 1950 premenované na Spravodajské oddelenia Generálneho štábu (GŠ). Jeho prednosta generál Ludvík Klen bol v roku 1951 zatknutý a vo funkcii ho vo februári 1951 nahradil generálmajor Antonín Racek. V októbri 1951 vznikla Spravodajská správa GŠ. V marci 1951 sa HIS stala súčasťou Ministerstva národnej bezpečnosti (MNB). Vznikol III. Samostatný sektor a neskôr sa pretransformoval na odbor C MNB. V júni 1952 bol odbor premenovaný na Hlavnú správu vojenskej kontrarozviedky. Náčelníkom sa stal kpt. František Chalupa.
Na jeseň 1953 došlo k zrušeniu MNB a vytvoreniu Ministerstva vnútra. V októbri 1953 bola do nového ministerstva začlenená aj vojenská kontrarozviedka s novým názvom Správa vojenskej kontrarozviedky.
Zbehnutie mjr. Františka Tišlera spôsobilo aj odvolanie generála Antonína Raceka z funkcie. Novým náčelníkom Spravodajskej správy GŠ sa stal pplk. Oldřich Burda. Musela byť vypracovaná koncepcia vojenského výzvedného spravodajstva a začal byť budovaný nový agentúrny prvok „agentúrne prieskumné skupiny“.
Začínajú sa budovať nelegálne rezidentúry. V roku 1961 došlo k zlúčeniu Informačnej správy GŠ so Spravodajskou správou GŠ. Vojenské výzvedné spravodajstvo začalo posilňovať proces získavania poznatkov a informácií v prospech armády. Tá mala v prípade vojny plniť (od konca 50. rokov) úlohu samostatného frontu.
Po vojenskej intervencii v auguste 1968 a počas tzv. normalizácie boli personálnymi čistkami zasiahnuté všetky úseky Spravodajskej správy GŠ. Napríklad naplnenosť legalizantov klesla na kritickú úroveň 20 %.
V decembri 1968 sa stal novým náčelníkom generál Jozef Turošík. Po roku ho vo funkcii nahradil generál Josef Brož, ktorý funkciu náčelníka Spravodajskej správy GŠ vykonával až do septembra 1988.
Intenzívne sa budovali legálne, nelegálne a zmiešané rezidentúry.
Personálne sa posilňoval hlavne Agentúrny úsek a najmä jeho operačný agentúrny prieskum (1. oddelenie) a strategický agentúrny prieskum (2., 23., a 25., oddelenie).
Vznikla Spravodajská správa Západného vojenského okruhu. V jej štruktúre pôsobilo oddelenie operačného agentúrneho prieskumu so zameraním na NSR.
Hlavné záujmové priestory a objekty spravodajského záujmu sa nachádzali v „strednej Európe“. V tomto priestore sa predpokladal vojnový konflikt medzi Varšavskou zmluvou a NATO.
Po páde vládneho režimu v novembri 1989 vydal náčelník Spravodajskej správy GŠ generál Anton Slimák rozkaz o ukončení činnosti niektorých rezidentúr a agentúrnych sietí a zastavení náborovej činnosti.
Nový náčelník Spravodajskej správy GŠ generál Jan Kozojed vypovedal zmluvu o spolupráci so sovietskou GRU.
Od polovice roka 1990 začalo byť budované nové Vojenské obranné spravodajstvo, ktoré sa opäť stalo súčasťou rezortu obrany.
Začal proces budovania novej vojenskej spravodajskej komunity.
Federálne zhromaždenie schválilo zákon o VOS, vojenská rozviedka naďalej pracovala v právnom vákuu.
Do decembra 1992 pôsobí na území Slovenska Spravodajské oddelenie Vojenského veliteľstva Východ. Funkciu náčelníka vykonával plk. gšt. Dominik Slezák.
V závere decembra 1992 sa vytvorila Spravodajská správa Veliteľstva Armády SR. Do funkcie náčelníka (neskôr riaditeľa) bol ustanovený plk. František Stavný.
Vstúpil do platnosti Zákon č. 198 o Vojenskom spravodajstve.
Spravodajská správa Generálneho štábu Armády SR sa premenovala na Vojenskú spravodajskú službu Ministerstva obrany SR a služba prešla z podriadenosti Generálneho štábu ASR do podriadenosti Ministerstva obrany SR so sídlom v Bratislave.
Zlúčenie VOS a VSS do jednej služby pod názvom Vojenské spravodajstvo (VS).
- ČAPLOVIČ, M. Organizácia a činnosť Československej vojenskej spravodajskej služby v rokoch 1919-1939. In FERENČUHOVÁ, B. Slovensko a svet v 20. storočí. Kapitoly k 70. narodeninám Valeriána Bystrického. Bratislava : Veda, 2006, s. 93-97.
- MAREK J., Zpravodajská služba čs. legií v Rusku 1918-1920. Historie a vojenství. Praha: Vojenský historický ústav, 2012, č.3, s.29-44
- Na pomoc dohodě. Tajná činnost několika českých vlastenců za války. (Dle líčení br. Ludvíka Očenáška). Praha, vlastným nákladom, 1919
- PACNER, K. Československo ve zvláštních službách I.-IV. Praha, Themis. 2002
- PÚČIK, Miloslav. Pod tlakom normalizácie (Východný vojenský okruh v rokoch 1968 – 1972). Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, s. r. o. – Vojenský historický ústav, 2020. ISBN 978-80-10-03760-5.
- PÚČIK, Miloslav. Rakúsko – záujmový priestor čs. vojenskej rozviedky v období tzv. studenej vojny (1960 – 1989). Bratislava: Vojenský historický ústav, 2022. ISBN 978-80-89523-84-9.
- PÚČIK, Miloslav. Operačný agentúrny prieskum československého vojenského výzvedného spravodajstva (1960 – 1989). Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, s. r. o. – Vojenský historický ústav, 2023. ISBN 978-80-10-04209-8.